V znamení orla

Čo je to ŠAMANIZMUS

• duchovný základ severoázijských prírodných národov (tunguzských kmeňov), veriacich v existenciu dobrých a zlých duchov, ktorí sa môžu prejaviť alebo môžu byť vypočuté médiom – šamanom.
• prastará forma viery prírodných národov, kde šaman plní úlohu náboženskú, lekársku, kultúrnu niekedy aj politickú a právnickú.
• súbor techník, pomocou ktorých človek dosahuje extázu (M. Eliade).

Čo šamanizmus nie je:

• Šamanizmus nie je náboženstvo - neexistuje v ňom boh ani bohovia, nemá chrámy. Šamanské predstavy sveta vychádzajú z bezprostrednej skúsenosti a je zameraný na prítomnosť
• Šamanizmus nie je jednotný systém – má veľa rôznych foriem a nie je organizovaný
• Šamanizmus nie je vývojovo ukončený – stále sa mení a vyvíja

Z týchto dôvodov sa akékoľvek informácie o šamanizme týkajú jednej alebo viacerých šamanských učení, alebo kmeňov prírodných národov, zväčša neplatia všeobecne.

Šamansky orientovaná spoločnosť - je skupina ľudí (niekedy len zopár ľudí, inokedy celý národ), v ktorej pôsobí jeden alebo viacero (častokrát špecializovaných) šamanov. Šaman v komunite obyčajne vykonáva viacero úloh, ktoré sú v takzvaných „civilizovaných“ spoločnostiach oddelené. Je súčasne lekárom, kňazom, učitelom a stará sa o kultúrne a niekedy aj o právne veci každého jednotlivca. To, že sa v komunite nachádza šaman, však neznamená, ze spoločnost môže byt označená ako šamanská. Šamanizmus častokrát existuje v kooperácii s náboženskými alebo medicínskymi praktikami v postšamanských spoločnostiach.

Šamanská extáza

ekstasis – znamená po grécky byť umiestnený mimo, alebo jednoducho byť umiestnený

Šamanská extáza – je stav zmeneného stavu vedomia dosiahnutý dlhodobým tréningom, rôznymi pomôckami, stresovou situáciou, enteogénmi alebo ich spolupôsobením (niekedy sa uvádza ako tranz).

Narozdiel od šialenstva alebo rôznych psychóz šaman vedome kontroluje svoj stav.

Vo všeobecnosti môžeme extázu rozdeliť do troch stupňov podľa jej vnímania:

• fyziologická úroveň – mysel je zaostrená na jedinú myšlienku, zotrvačnost nervov a mimovoľné reakcie nervov
• emočná úroveň – pocitujeme nesmierne blaho, lásku, úzkosť alebo iné pocity
• intuitívna úroveň – zážitok za hranicami bežnej skúsenosti, pochopenie vecí, ktoré nie je možné pochopiť racionálne alebo bežnými piatimi zmyslami, spôsobené rozšíreným stavom vedomia

Niekedy sa uvádza, že za intuitívnou úrovňou existuje ešte štvrtá – holistická úroveň presahujúca mentálne a emocionálne hranice a možnosti pochopenia a popísania

enteogény – je oznacenie pre látky spôsobujúce zmenený stav vedomia, užívané za účelom duchovnej skúsenosti (používanie týchto substancií je dokazateľne staršie ako ľudstvo a ani dnes sa nevzťahuje len na ľudstvo). Sú používané šamanmi na všetkých kontinentoch. Narozdiel od používania drog v modernej, k uniformite smerujúcej spoločnosti, používanie enteogénov nevedie k rozkladu komunity a cieľom nie je únik pred spoločnosťou alebo vlastnými problémami, ale k jej stmelovaniu, pochopeniu širších súvislostí a miesta človeka v kozme. Najčastejšie sa získavajú z rastlín, častokrát na pokraji zániku alebo mimo zákon v momentálne technicky najvyspelejších krajinách. Dnes už existujú ľudia a projekty snažiace sa zachránit tieto veľmi pozoruhodné rastliny (napr. Terence McKenna).

Šamanská predstava sveta sa obyčajne skladá zo sveta ktorý bežne vnímame, zo svetov nad týmto a pod týmto svetom. Tieto svety sú rôzne poprepájané (v nórskej mytológii ich spája mohutný strom, Yggdrasil). Šaman z týchto svetov získava informácie a môže ovplyvniť bežnú realitu. Dá sa povedať, že šaman je jednou nohou v tomto svete a druhou v iných, bežnému človeku veľmi vzdialených svetoch.

V živote šamana hrajú veľmi dôležitú úlohu sny. Pomocou rôznych techník je šaman schopný udržat svoju pozornosť v snoch a vedome v nich konať. Vo svojich snoch často podniká cesty do iných svetov.

Ako sa človek stane šamanom

• dedičným prenosom

• spontánnym prejavom – „volaním“ alebo „voľbou“

• osobnou voľbou alebo cestou (najmenej častá metóda, takýto šaman je tradične považovaný za slabšieho ako v predchádzajúcich dvoch prípadoch)

človek nie je považovaný za šamana, pokiaľ neabsolvuje nasledujúce dva typy tréningu:

• extázu (sny, tranz, atd.)

• teoretickú časť (šamanské techniky, pomenovanie duchov, mytológiu a geneaológiu klanu, tajný jazyk). Je možné absolvovat akúkolvek zložku v sne alebo v extatickom zážitku.

Ovládať techniky extázy nestačí na to aby sa človek stal šamanom. Nádejný šaman potrebuje tréning, vytrvalosť, vlohy a učiteľa. Po rokoch tréningu, keď žiak nadobudne určité skúsenosti, učiteľ obyčajne privedie svojho adepta k zážitku na prahu smrti – po symbolickom znovuzrodení sa zo žiaka stáva šaman. Skúsenosť na hranici smrti žiak zažíva buď v sne, v tranze, prekonaním ťažkej choroby alebo traumy, alebo napríklad pádom z veľkej výšky.

Po určitom čase šaman obyčajne nachádza svoje duchovné zviera sily. Toto zviera sily k nemu môže prísť v sne, v tranze alebo v normálnom stave vedomia. Je to vlastne esencia jeho osobnosti - niečo, čo je skryté hlboko v človeku a ovplyvňuje jeho bytie. Potom sa toto zviera stáva šamanovým pomocníkom.

Šaman musí mať vypestovaný zmysel pre odhalenie miesta sily a musí vediet ako túto silu získať. Získanú silu si môze uložiť do rôznych predmetov a neskôr si ju vybrať. Dôležitú úlohu hrajú taktiež rastliny sily - sú to vlastne rastliny schopné meniť stav vedomia človeka, ktoré sú castokrát nenahraditelné najmä vo výukovom procese šamana.

Šamanom sa môže stať žena aj muž, pričom obaja ako šamani majú svoje výhody a nevýhody. Prevláda však názor (kupodivu, pre kresťana alebo moslima), že ženy sú lepšie šamanky ako muži. Taktiež šaman bez detí má obyčajne väcšiu silu ako šaman s deťmi.

Život šamana

Šamanov život je obyčajne boj. Nie však ako boj ega s okolím (čo je dnes veľmi rozšírená hra, ktorú všetci dobre poznáme) ale vnútorný boj svetla a tmy. Na ceste orla šaman bojuje postupne so štyrmi nepriateľmi. Prvým z nich je strach, ktorý človeku zväzuje ruky. Keď človek prekoná strach, získava moc. Človek, ktorí sa nebojí má obrovskú silu a nič pre neho nie je nemožné, avšak to ešte neznamená, že ju vie ovládať. Moc dokáže človeku ľahko zatemniť vedomie. Keď sa ju človek naučí ovládať, prichádza k nemu ďalší protivník. Je to jasná myseľ. Jasná myseľ človeka uspáva s myšlienkou, že už všetko poznal a takýto človek stráca silu a prestáva bojovať. Ak ovšem človek prekoná tohoto nepriateľa dostavuje sa staroba, čo je jeho posledný nepriateľ, nad ktorím sa však nedá vyhrať, dá sa s ním len bojovať. Cesta bojovníka je dynamická cesta srdca, v ktorej neexistue cieľová pozícia alebo stav.

Navonok žije šaman podobne ako ostatní členovia komunity - varí si, upratuje, častokrát môže mať partnera alebo partnerku. Väčšinou nie je na čele a teda nezastupuje vodcu. Je znalcom prírody - dokonale pozná miestnu faunu a flóru. Je liečiteľom - pričom zdravie človeka chápe v oveľa širších súvislostiach ako dnešná moderná medicína. Človeka chápe ako nedeliteľný komplex, pričom jeho k jeho zdraviu patrí všetko s čím sa stretáva (veci, priatelia). Ďalej plní úlohu psychológa - rieši rôzne problémy svojich spoluobyvateľov. Plní taktiež úlohu kňaza, podáva výklad o fungovaní sveta. Niektorí šamani sa špecializujú na predpovedanie budúcnosti. Niekedy zastáva úlohu právnika, napríklad keď niekto náhle umrie, šaman sa spojí s jeho duchom a pomáha rozdeliť jeho majetok. Vedie rôzne rituály a obrady. Úlohou každého šamana je nájsť si nástupcu a naučiť ho všetko o šamanizme. Šamanom sa človek stáva na celý život. Niektorí šamani na sklonku svojho života odchádzajú z komunity, iní umierajú v komunite a sú rituálne pochovávaní.

Šamanizmus v súčasnosti

Názory vedcov, ako i širokej verejnosti na šamanizmus sa stále menia s pribúdajúcimi poznatkami. Ešte na začiatku 20. storočia prevládal názor, ze šaman je šarlatán, alebo pomätený šialenec. Antropológovia sa zaujímali len o povrch – popisovali iba rituály a prejavy z pohľadu svojej doby, ale nikdy sa nezamýšľali nad filozofiou šamanizmu a nesnažili sa ho do hlbky pochopiť z pohľadu šamana. Detailne popisovali rôzne rituály, pričom ich obsah veľmi štylizovali. V súčasnosti už existuje pomerne veľa kvalitnej literatúry o šamanizme – rozbory historické, filozofické, ako aj z oblasti mágie a medicíny.

Dnes ešte existuje iba zopár šamansky orientovaných spoločností, no v minulosti ich bolo niekoľkokrát viac. Drvivá väcšina z nich padla pod rukou bieleho „civilizovaného“ človeka a tým sa nenávratne stratili aj ľudské hodnoty, ktoré boli tisícročia budované. Iné degradovali na turistické atrakcie. Pokusy oživit niektoré tradície sú častokrát len divadlom a lacnou atrakciou pre moderných cestovateľov. Šamanizmus je však veľmi flexibilný fenomén, ktorý sa dokáže adaptovat v prostredí veľkomesta rovnako dobre ako v pralese, na púšti alebo na snehu. Podľa niektorých indícií v „civilizovanej" časti sveta existujú šamanské skupiny pozostávajúce z niekoľkých členov s vnútornou organizáciou, ktorých úlohou však už nie je starať sa o zdravie, kultúru a prežitie spoločnosti, ale o samotné prežitie a rozvoj tejto prastarej múdrosti. Tento odklon je viac nez pochopiteľný. O niečo bližšie k podstate šamanizmu sa dostalo hnutie „New Age“ v 80-tych rokoch, ktoré dalo základ hnutiam ako neo-šamanizmus. Napriek všetkému aj v dnešných post-šamanských spoločnostiach nájdeme veľa čŕt šamanských koreňov.

.n